COVID-19

Vážení hostia.

Dobrý deň, vzhľadom na postupné uvolňovanie pravidiel budeme mať od 01.07.2020 pre Vás našu reštauraciu otvorenú denne .Veľmi radi Vás u nás privítame.

s pozdravom team Hotela Vršatec

Hrad Vršatec


 

Zrúcanina hradu Vršatec

na vápencovom bradle s jedinečným výhľadom do Považskej kotliny

Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách - Vršatských bradlách. Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré v 13. storočí zabezpečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi jednotlivými časťami hradu sú velké prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu. Sú hrady, pri pohľade na ktoré vás napadne, ako ich tam mohli dokázať postaviť. Vršatec patrí medzi ne.

Výškový rozdiel medzi jednotlivými časťami hradu – viac ako 90m, zabezpečoval hradu prirodzenú obranu. Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárov. Hrad v 14. storočí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1392 patril Stiborovi zo Stibotíc, neskôr kráľovnej Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj iným šlachtickým rodinám. Na jedno storočie sa ujala hradu aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala podpisovať priezviskom Vršatský. Aby sme mali predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na časť dochovaného inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku 1574, kedy bol majiteľom hradu gróf František Jakušic. Podľa tohto zoznamu zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného prachu. Na stážnici nad bránou bolo 8 kopijí. Nasleduje siahodlhý inventár nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na sviečky, dverné zámky, povrazy a putá, zásoby potravín pre hradnú posádku. Hrad mal vlastnú pekáreň a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koče a jeden hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlčatá. Okrem provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne, drábi a dvaja pivovarníci. Provizór mal štvťtročne 36 zlatých dukátov, zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec poskytoval bezpečnostné útočisko svojím majiteľom a okolitéj šľachte v roku 1663, keď desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na tento hrad netrúfali a ani naň nezaútočili.

V čase prechodu tureckého vojska sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehľadali úkryt, ale naopak - hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa podpisoval aj ako "dedičný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Počas rákociovského povstania v roku 1703 sa na Vršatci opät ukrývala pred povstalcami kráľovi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a čakali, kým hrad dobrovoľne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení Vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. Po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa Vršatec stal pevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec Vršatského hradu..

Sample image Sample image Sample image Sample image